Čo považujeme za úspech?

Človek môže za úspech považovať všeličo a časom sa táto predstava mení. V detstve chceme byť ideálni. Máme ideálne predstavy o povolaniach, o vlastnostiach ľudí. Chceme byť tým, čo sami uznávame. Tým, čo by uznávali naši kamaráti. Chceme uspieť vo svojich očiach aj pred okolím. Spevákmi, lekármi, vedcami, letcami, športovcami, rušňovodičmi, baletkami, hlásateľmi a inými profesiami, ktoré v danom období požívajú uznanie. Potom dospejeme. Prichádza práca.

Akurát pod pojmom úspech začíname tušiť trocha iné hodnoty. Napríklad mať dosť času a peňazí. A vy ste pritom rušňovodič, alebo učiteľ. Potom sa začínate cítiť neúspešní, pretože ste v inom stave, než by ste chceli. Čas a peniaze sa u ľudí často nenachádzajú naraz. Buď máte veľa času, ale málo peňazí, alebo máme veľa peňazí a takmer žiaden čas. Ani jeden z týchto stavov nie je veľmi príjemný. Najhoršie sú na tom tí, ktorí majú zle platenú a ešte aj časovo náročnú prácu.

Úspech je pre každého niečo iné

Ja za úspech považujem stav, keď môžem robiť aspoň zhruba to, čo chcem a pritom na to mám peniaze. Ale je tu problém. Veľká väčšina profesií vysnívaných z detstva sa do tejto definície vôbec nezmestí. Trebárs lekári, právnici, manažéri – to všetko sú ľudia značne časovo vyťažení. Možno majú rodinu, ale nemôžu sa svojim blízkym či deťom venovať denne niekoľko hodín, pretože svoj život musia tráviť na svojich pracoviskách.

V minulosti sa veľká časť práce musela vykonávať manuálne. Dnešná doba priniesla neuveriteľnú silu pomocníkov v podobe strojov, energií, technológií, takže práca sa dá vykonávať oveľa efektívnejšie. A čo sa zmenilo? Nič! Väčšina ľudí ďalej pracuje počas väčšej časti dňa. Ako to je možné? Možno tak, že sme tak zvyknutí. Je naozaj potrebné celé dni pracovať za nie príliš priateľskú cenu?