Ako reagujeme na problémy

Je dobré, ak budete vedieť trocha teórie, ako ľudia reagujú na problémy. Je to univerzálna schéma. Hodí sa vám to ovládať z viacerých dôvodov – spomeňme aspoň:

• V prípade vážneho problému viete, že určité reakcie sú ľudské, prirodzené a zákonité. Je to schéma.
• V prípade menšieho problému viete, že budú nasledovať podobné reakcie, aj keď v menšej intenzite.
• Viete predvídať, ako budete vy, alebo niekto z vašich známych reagovať na problém, ktorý ešte len ide vzniknúť.
• Ak problém vznikol, musíte seba aj iných nechať prejsť celým procesom.

Takže čím vážnejší problém nastane, tým hlbšia je zvyčajne reakcia človeka a tým ľahšie sa dá rozlíšiť jej päť fáz.

Päť fáz reakcie na problém

Po objavení sa problému, prekážky, ťažkostí nasledujú tieto reakcie:

Tieto fázy sú výrazné v prípadoch, keď ide o udalosti ako závažná choroba, úmrtie v rodine, dopravná nehoda, znásilnenie, povodeň a podobných. Tieto fázy pozorovali tí, ktorí sa starajú o smrteľne chorých pacientov. Pri drobných ťažkostiach tento proces beží rýchlejšie a menej nápadne.

Podobný priebeh reakcií na problémy možno poznáte z firemného a manažérskeho prostredia pod názvom krivka smútku. Popisuje zvyčajné fázy, akými človek prechádza v prípade, že vznikne vážna pracovná zmena. Krivka smútku má tieto fázy:

Napríklad vás preradia na horšie platenú prácu. Zrejme vo vás vzbĺkne hnev. Ten prerastie do smútku a rýchlo nasleduje apatia. No čoskoro prídu obavy. Čo ak ma vykopnú úplne? Robil som naplno? Nasleduje rozhodnutie: začnem sa viac snažiť. Získate si informácie, aby ste sa uistili, že to rozhodnutie je dobré a dáte si pevný záväzok, že to tak spravíte. A začnete konať.

Toľko firemný svet. Vráťme sa k reakcii na existenčné problémy tak, ako ju uvádza prvá krivka. Podľa mňa je pre praktický život typickejšia.

Začnime najskôr príkladom s banálnym problémom. Napríklad káblová televízia, ako je jej pravidelným zvykom, zdražie. Reakcia možno prebehne za pár sekúnd a dá sa vyjadriť vetami: „Zas zdraželi? To nie je možné! To je svinstvo. Ako si môžu dovoliť stále zvyšovať ceny? Ja už nevládzem, stále odo mňa niekto niečo chce, takýto život je nanič. Ale čo už. Musím to ísť zaplatiť. Ak ešte raz zdražejú, tak tú službu odhlásim.“

Hlbšie a dlhšie sa prejavia tieto fázy pri vážnych životných problémoch. Či už o nich viete, alebo neviete, chcete, alebo nechcete, prežijete ich. Dokonca ich prežiť musíte, potrebujete. Napríklad vám oznámia, že trpíte nevyliečiteľnou, smrteľnou chorobou. Tu to popíšem podrobnejšie a v bodoch.

• Poprenie. To nie je možné! Určite to bude len zlá diagnóza. Skúsim sa dať vyšetriť ešte raz, alebo u iného lekára. No ukáže sa, že diagnóza je naozaj vážna. Nasleduje:
• Hnev. Prečo ja? Je to nespravodlivé! Strýko fajčil a pil celý život a nič. Nechcem, nesúhlasím s tým. Zlosť sa opisuje ťažko. No hnev sám dlho nevydrží, takže táto fáza rýchlo prerastá do hľadania vinníka:
• Obviňovanie. Kto za to môže? Zdravotníctvo? Genetika? Prečo ma lekár neupozornil skôr, že nevhodná strava, fajčenie a celkovo zlý životný štýl NAOZAJ môžu spôsobiť rakovinu aj u mňa? Vinník by sa hodil, aby bolo možné naplánovať trest, alebo ísť trucovať. Tí sviniari vo vláde za to môžu, že dovolia predávať cigarety. A autá, že zamorujú vzduch. A to hnusné slnko, že posiela UV žiarenie a spaľuje nám našu citlivú pleť. A firmy, čo pridávajú do jedla kadejaké chemikálie na dochutenie, dofarbenie, trvanlivosť… Žiaľ, či už vinníka človek nájde, alebo nie, samotný problém to neovplyvní. Postupne sa teda zlosť začne pretavovať do rozčarovania a smútku. Nasleduje:
• Depresia – obdobie samoľútosti. Hnev sa už vytratil, vinníci sú už zbytoční. Aj tak to na veci nič nezmení. Človek je sklamaný, cíti sa podvedený. Čo už? Je koniec. Všetko je stratené. Už nemá zmysel snažiť sa. Tak už sme dobačovali… V tejto fáze človek môže zotrvať nejaký čas. Pár hodín, dní depresie je v poriadku. Normálne by však depresia mala najviac za pár týždňov postupne začať doznievať a mala by prerastať do vyrovnania sa s tým, čo sa stalo. Smútok a rozladenie by sa mali začať vytrácať, aby ich nahradila ďalšia fáza:
• Zmierenie, akceptácia. Stalo sa, je to tak. Mám rakovinu. Je to bolestné zistenie, nechcel som to, ale tak sa veci majú. A čoskoro sa asi začnú vynárať prvé konštruktívne myšlienky:
• Čo ďalej? Ak mi ostáva len niekoľko mesiacov života, nejako by som sa mal na to zariadiť. Využiť čas. Bojovať. Ešte niečo zažiť, kým sa dá.

Toto je normálny priebeh reakcie na vážnu životnú udalosť. Rád by som sa však pozastavil pri období depresie.

Pridajte komentár...

Meno, alebo prezývka (required)

E-mail (nezobrazí sa) (required)