Pasívny príjem

Takže tu robíme hrubú čiaru za zamestnaním a vstupujeme do celkom iného sveta. Do sveta podnikania. Až v tomto svete máte šancu dosiahnuť vysoký finančný príjem. A zároveň už máte aj šancu mať aj dostatok voľného času na to, aby ste si mohli svoj vysoký príjem aj užiť – cestovaním, či plnením iných svojich záujmov.

Podnikanie je oblasť, v ktorej hlavne u nás mnoho ľudí nemá celkom jasno. Hlavný rozdiel medzi podnikateľom a zamestnancom je v uvažovaní. Z toho potom vyplýva aj rozdiel v ich činnosti:

Zamestnanec sa živí prácou.
Podnikateľ sa živí jej plodmi.

Zamestnanec často vôbec nerozumie tomu, čo hovorí podnikateľ, je to úplne iný jazyk.

Zamestnanec hľadá istotu, výhody. Dáva svoj čas, intelekt, silu, pozornosť a dostáva za to peniaze.
Podnikateľ hľadá príležitosť, nápad. Zaplatí zamestnancov, aby pracovali a realizovali to. Za to dostáva časť z vytvoreného zisku.

Ak uvažujete o podnikaní, musíte sa začať učiť uvažovať ako podnikateľ. To je na veci to najťažšie, pretože spoločnosť nás pripravila na kariéru zamestnanca. Neúspešní ľudia spravidla podnikateľov doslova nenávidia. Považujú ich za „vyžírky“, „vykorisťovateľov“. Považujú ich za zlých, pretože peniaze „kazia charakter“. Kým s takýmito názormi súhlasíte, podnikateľom sa stať nemôžete.

Skúsme teraz na príklade ukázať, aký je rozdiel medzi myslením zamestnanca a podnikateľa.

Napríklad ja som vyštudoval fotografiu, takže by som sa mal zamestnať, ako fotograf. Niekto by mi dohadzoval kšefty a ja by som chodil fotiť. Viem, že remeslo ovládam, takže by som asi mal príťažlivý plat. Ak by som bol úspešný, stal by som sa možno živnostníkom. Sám by som si zjednával kšefty a chodil fotiť. Živnosť, to je stále len zamestnanie – som sám sebe zamestnávateľom. Nedelím sa s nikým o zisk, ale o to viac prác si musím spraviť sám. Kým pracujem, kým sa mi darí, mám príjem. No ak by som chcel na pol roka odísť na dovolenku, nemôžem. Nemal by som príjem a klientela zákazníkov by utiekla ku konkurencii. zamestnanec ani živnostník si nemôže dovoliť opustiť pracovisko na dlhší čas. Ak preruší prácu, práca sa nebude vykonávať.

Ako podnikateľ však v prvom rade chcem prestať – fotiť. To je základný rozdiel. Založím firmu a najmem dvoch zamestnancov. Jeden zamestnanec bude manažér. Jeho úlohou bude oslovovať zákazníkov a získavať zákazky. Druhý zamestnanec bude schopný fotograf, ktorý bude fotografovať. Ja budem majiteľom tejto firmy. Ako majiteľ nerobím nič. V prvej fáze je firma bez zisku, no musím platiť zamestnancov a reklamu. Firma funguje a časom sa postaví na nohy. Vtedy už z nej mám malý zisk. Ak je to podnikanie úspešné, najmem ďalšieho manažéra a trebárs dvoch fotografov. Zvýši sa zisk firmy a aj môj. Ak to funguje, najmem obchodného riaditeľa, ktorý bude mať za úlohu, aby firma rástla. Aby bolo stále viac práce. Bez toho, aby som niečo robil, dostávam z celkového zisku svojej firmy stále väčší mesačný príjem. Nič nerobím, systém pracuje za mňa. Ak odídem na polročnú dovolenku, práca sa stále vykonáva, stále zarábam.

Možno sa teraz spýtate, za čo som teda vlastne platený? Za nápad. Za odvahu tú firmu založiť. Za to, že som to spravil. Spraviť to totiž môže ktokoľvek, ale len málo ľudí dostane nápad. Ešte menej ľudí má odvahu realizovať ho. A len minimum ľudí to aj spraví. A aj z nich odpadnú mnohí, pretože to spravili zle… Podnikanie je riziko. Ale úspech býva odmenený.

V podnikaní som platený za nápad. Napadlo mi založiť firmu, ktorá by poskytovala fotografické služby. To je ten nápad. Ten nápad som premyslel. Vytvoril som pravidlá práce pre jednotlivých pracovníkov. To je môj vklad. Za ten budem dostávať odmenu – nejaké percento zo zisku, ktorý tento nápad v budúcnosti vygeneruje. Ak to bol zlý nápad, firma skrachuje. Som bez zisku. Ak bol nápad dobrý a aj realizácia premyslená, zrejme zbohatnem.

Asi toto je princíp myslenia, aký sa u nás po desaťročiach totality budeme musieť začať učiť.

Húdli do nás, že je poctivé živiť sa „čestnou prácou“, vlastnou silou. Tisíckrát opakovali, že len robotník a roľník je slušný človek. „Pracujúca inteligencia“ bola trpená sociálna skupina – vedci, lekári, inžinieri. Nutné zlo. A podnikatelia boli postavení mimo zákon.

Tieto dogmy v nás stále doznievajú. No teraz už žijeme v kapitalizme. Ak ste schopní (mať nápad) prežijete lepšie, ako tí, čo sa o žiadne nápady ani nepokúsia. Sme v spoločenskom zriadení, kde môžete slobodne využiť informácie, znalosti, nápady. Spravte to a máte šanci uspieť. Nemáte istotu, že uspejete. Ale ak to skúsite niekoľkokrát a poučíte sa z predošlých chýb, úspech je takmer celkom reálny. Za minulého režimu sme podnikať nemohli. Teraz je sloboda. Načo vám je, ak to ani neskúsite?

Dav neúspešných.

V kapitalizme pohodlní ľudia neuspejú. Nehľadajú nápady. Neštudujú. Neučia sa predvídať, čo bude o rok. Nechce sa im snažiť sa uspieť, pretože sa boja možného neúspechu. A tak zotrvávajú v pozícii ľudí celkom závislých. Chcú prácu. Môžu sa zamestnať. Pomôžu splniť sen niektorého podnikateľa a budovať mu pasívny príjem. Neskúmajte či to je spravodlivé. Svet nie je spravodlivý a ani nebude. Skúmajte, či a ako sa vy môžete stať podnikateľom.

Samozrejme, vlastniť firmu nemusí byť tak jednoduché, ako som popísal v krátkom príklade. Chce to veľa znalostí, štúdia, vybavovačiek, skúsenosti, často aj kapitál. Preto je tak málo podnikateľov a tak veľa zamestnancov. No skúsme si teraz toto podnikateľské myslenie trocha zmenšiť.

Komentáre k článku:

Juro 30. 05. 2010, 19:32

dobre napisane a inspirativne, napad este nemam, ale ta sloboda podnikatela je velmi lakava, presne to by som chcel v zivote dosiahnut
peto b 19. 02. 2011, 18:22

mam napad,len kapital chyba,preto pracujem a setrim si daku rezervu na buducnost.Som skepticky ku pozickam,neverim im.Preto pokial nemusim nechcem. Ale podnikanie chcem skusit, urcite
cergina 07. 06. 2011, 14:43

Dobry den.
Mam napad,no chybaju peniaze na zaplatenie zamestancov a nemozem si to zatial dovolit.V zivote chcem byt herec a to najma
v divadle.A preto rozmyslam ako to spravit…
Števo 21. 07. 2011, 05:18

Mam presne to myslenie ako Peťo. Najprv si musím našetriť kapitál počas toho získať čo najviac skúseností, a zrealizovať svoj nápad!
tommy 02. 08. 2011, 12:56

napady by boli , ale vzdy chyba kapital jednoduchym ludom ako my ,a strach z toho ci sa investovane peniaze vobec vratia…
to nas nuti zostat tam kde sme… dnes nie je lahke prebit konkurenciu na internete ,kde velke firmy utracaju tony penazi na marketing … ked si aj urobim webstranku , tak za jeden klik potencionalneho zakaznika napr.na facebooku zaplatim nehorazne peniaze… tak ako vobec zacat? ako oslovit ludi aby sa vobec o tom dozvedeli? malo penazi malo muziky… alebo je to len moja nevedomost? skusal som afiliate marketing … mnozstvo penazi na reklamu a efekt utekl… afiliate je na nic som zistil po polroku skusania… pokial nemate vlastny produkt tak cisty prijem nestoji za nic.. ale stale mam vidinu ,ze to nieco najdem a ze to dokazem … IQ okolo 130 , som sikovny v kazdom smere , vyzeram dobre… ale neuspechy ma ubijaju… nieco robim zle … a neviem co… poradi niekto?
avsak o jeden jeden uspech sa s vami podelim , netyka sa to podnikania ,ale toho ako som si nasiel pracu v anglicku..
som tu nejaky ten rok a pracoval som stale cez agentury ,co
prinasa stres a nikdy neviete ci budete mat pracu aj na druhy den … trocha to skratim , o tom aky je zivot v UK a aky su tu ludia radsej nebudem komentovat. Poslednu pracu ktoru som dostal cez agenturu bola praca pri lisovacich a odlievacich strojoch na vyrobky z umelej hmoty… pracovalo nas tam viacej ludi cez tu agenturu , ja som dostal stroj ktory lisoval male dute polgulicky a robil z toho jednu dutu gulu. Praca bola lahka , boli sme pod strechou stale, a nebolo to daleko autom od domu… zacal som rozmyslat ,ze by som tu mohol ostat..
Ale ako? Obist agenturu? Dat im moje CV (zivotopis)a hotovo?
Obist agentura sa nedala,mali podpisane nejake veci medzi sebou. Nakolko sa tam ludia striedali ako na pase ,stale som uvazoval ako zaujat, videl som tam kopu zivotopisov ,takze moj zivotopis by asi zostal niekde zalozeny tiez.. Nakoniec som si na “drzovku” isiel vypytat email priamo od majitelov firmy, na moje prekvapenie som sa nestretol so ziadnym negativov a email som easy dostal . 1krok k uspechu. Nakolko
som skuseny a viem ,ze obycajny zivotopis nezaujme uz dnes nikoho ..tony standartnych zivotopisov(take vyzadovali) som ponechaval v inych firmach pri hladani prace a bez efektu. Tu som sa rozhodol pozret na vec trochu inak, a zacal som hladat co a ako ich zaujmut. Robil som denne na tom istom stroji tak ako mi ukazali a naucili asi uz dva tyzdne a vyzeralo to tak ,ze za ine stroje uz sa nedostanem a ze za chvilu sa moja potreba v tej firme skonci , rychlo som potreboval nieco vymyslet.Vyrabal som denne okolo 4400 gulickiek a bingo!!!- prisiel som na techniku nakladania materialu do stroja ktora mi umoznila vyrobit 5100 guliciek denne . A toto bola moja trefa..
Opytal som sa skladnika kolko stoja tie gulicky , urobil som si vypocet a pri troske nadsazky mi vyslo rocne o 90 000 tisic libier v hrubom navyse ,co myslim ,ze su ohromne peniaze. Napisal som im krasny email s tabulkami a rozpoctami na tyzden,mesiac a rok ,kolko a za jaky cas , prinos a nakoniec par slov o sebe … nic o vzdelani a zbytocnostiach co vacne vyzaduju v zivotopisoch , ale iba o mojich skusenostiach a co by som im mohol v buducnosti priniest.
Pani a Dami , majitelka si to precitala a za 3 minuty bola pri mne aj s majitelom a pracovnou zmluvou, s prislubom ,ze ak sa zlepsi moja anglistina mozem to dotiahnut vysoko.
Takze naozaj sa treba zacat na veci pozerat z inej strany..
kazdy kto hlada pracu sa vacsinou pyta , kolko dostanem na hodinu ,ake vyhody a dovolenky budem mat , kolko hodin tyzdenne budem muset robit atd .. poznate to … ale len malokto povie tak takyto a takyto osoh budete mat zo mna..
To by bolo asi vsetko …a asi sa to hodi do inej temy …
Kazdopadne som tam zatial iba pracovnik , a stale planujem zacat
podnikat. Napad mam ,ale hladam velmi sikovneho webmastera
,ktory by bol ochotny nieco so mnou skusit a pockat s peniazmi ,uspech negarantujem,jedna sa o skusku,ale myslim,ze by sa to mohlo rozbehnut.. HAHA asi snivam.
pedro 11. 08. 2011, 21:46

robime web stranky ..mozno sa dohodneme…:))
ivana 22. 08. 2011, 22:37

Niektoré veci sú tu fajn, ale niektoré už značne pritiahnuté za vlasy. Preto sa pýtam konkrétne k tomuto článku a kde zostala vlastná radosť z fotenia? Ak by som bola fotografom, zrejme by ma napĺňalo samotné fotenie. To že mám pod sebou hoci aj dvadsiatich zamestnancov a že môžem ísť na pol roka na dovolenku by mi urobilo radosť tak na rok. Podnikateľ môže podnikať v akejkoľvek oblasti. Vidí úspech práve v tých veciach, ktoré sú opísané v článku. Ak je človek fotografom z duše, nemyslím si, že práve úspech v podnikaní bude jeho cieľom.
oscarr 11. 11. 2011, 15:15

ad. ivana. Ak by som podobne rozvíjajúcu firmu a s obľubou fotil, prečo by som sa po návrate z tej polročnej dovolenky nemohol zamestnať vo svojej firme hoc aj ako radový fotograf a trebárs aj zadarmo…? A mohol tak robiť čo ma baví a bol taktrochu motivovaný aj okolím. Veď na chod fimy by dozerali manažéri a riaditeľ, ktorých som si vybral a mojim príjmom by bol zisk firmy, ktorej by som bol zamestnancom a zároveň majiteľom.