Reč tela – neverbálna komunikácia

Umenie dorozumieť sa s druhými. Komunikácia. Základná podmienka, ak chceme dosiahnuť úspech, je schopnosť prvotriedne komunikovať. To, ako na ľudí pôsobíme a ako s nimi vieme vychádzať rozhoduje. Najčastejšie sa pod pojmom komunikácia rozumie textová časť toho, čo si ľudia navzájom hovoria. To, čo hovoríme je len malá časť toho, čo v skutočnosti "vysielame". Väčšina informácií, ktoré si v komunikácii vymieňame idú inými kanálmi, než sú slová. Veľmi často sú to dôležitejšie informácie, než vlastný obsah slov. Tým sa zaoberá oblasť zvaná "reč tela". Cudzím slovom neverbálna (s = bez slov, mimoslovná) komunikácia.

Napríklad veta „dnes je teplo“ obsahuje informáciu. No ak ju vyslovíme nahlas, pomocou ďalších kanálov túto informáciu doplníme aj o iné podrobnosti. Napríklad tónom hlasu môžeme naznačiť, v ako vzťahu sme k teplu. Či sa z neho tešíme, alebo nie. Celkovou polohou tela zas môžeme prezradiť, či nás to teplo ničí, alebo nám prospieva.

Ostatne – že tomu ľudia dobre rozumejú si netreba dlho hovoriť. Pozrite si takmer ktorýkoľvek e-mail. Sú v ňom použité smajlíky, ktoré sú jasnou neverbálnou informáciou. Ak napíšete „dnes je teplo :-)“ tak je čitateľovi hneď jasná aj analógová zložka tejto informácie.

Nadpolovičná časť informácií je neverbálna

Iste ste už niekedy videli míma. Títo herci dokážu bez jediného slova a bez rekvizít rozpovedať len pohybmi tela príbeh. Vďaka reči tela dokáže mím zrozumiteľne vysvetliť, že stojí vo výške. Na lane, na jednej nohe s dáždnikom v ruke. Že sa bojí aby nespadol. Pritom v skutočnosti je priamo pred vami na pevnej zemi.

Aj v bežnom živote naše telo trvale vysiela rôzne správy. Prečo je reč tela často spoľahlivejšia, ako reč slov? Pretože:

Neverbálna komunikácia je riadená bez nášho súhlasu

Náš mozog má vývojovo rôzne staré oblasti. Čím je daná oblasť staršia, tým menej sa dá ovládať vôľou. Mnohé telesné procesy sú riadené celkom automaticky práve z týchto najstarších centier mozgu. Vďaka tomu nemusíme vedome prikazovať srdcu, aby znova pumplo trocha krvi. Ak nás niečo ohrozí, nemusíme rozmýšľať čo ďalej – strácali by sme čas. Najstaršie časti mozgu zabezpečia únik, alebo útek. Tiež zaistia potrebné hormonálne zmeny, ktoré telo takmer okamžite pripravia na akciu.

Pre porozumenie reči tela je teda užitočné vedieť, že veľa z telesných pohybov v stresovej situácii preberá práve vývojovo stará časť mozgu zvaná limbický systém. Zmeny, ktoré riadi limbický systém sa dejú

• rýchlo a bez možnosti vedomej kontroly
• ak ich kontrolovať skúsime, budeme značne pomalší

Príklad, keď sa pohyb tela nedá riadiť vôľou. Ak by niekto chcel predstierať, že je hluchý, nepodarí sa mu to. Stačí, aby za ním niekto spravil hlasný zvuk a hra skončila. Limbický systém to vyhodnotí ako ohrozenie a telo predstierajúceho sa strhne. Hneď je jasné, že počuje. Aj keby ten človek VEDEL, že asi bude nasledovať trebárs výstrel, tak sa nakoniec strhne. Tieto veci sa nedajú riadiť vôľou.

Príklad spomalenia pri pokuse kontrolovať sa. Rozhovor u vedúceho. Ukázalo sa, že zo skladu miznú veci. Šéf preto "vypočúva" zamestnancov jedného po druhom. Páchateľ nie je práve skúsený tajný agent a má strach, že sa prezradí. Bezproblémové otázky zvláda ľahko. Odpovedá ihneď. Akonáhle sa však rozhovor dostane k otázkam typu "bol ste v sklade?", "zobral ste niečo zo skladu?" a podobných, je tu stres. Páchateľ má strach. Myslí na to, aby sa neprezradil. Hrá divadlo, snaží sa usmievať. Zafixuje si ruky, aby sa netriasli. Vedomie veľa času zamestnáva kontrola, kde sú ruky, aká je poloha tela, aby vyzeral nenútene. Tento "strojový čas" mysle ale bude chýbať pri reči, alebo vetnej sklatbe. Odpovede budú možno pomalšie. Vety môžu začať byť kratšie, alebo menej súvislé. Často stúpne počet prerieknutí. Jednoducho stúpa nesústredenie, ak človek chce riadiť svoje správanie a zároveň "prepočítava" komu čo a ako má povedať. (Pozor, to neznamená že takto sa dá odhaliť lož! Toto odhalí iba stres. Aj čestný človek môže mať veľký strach z toho, že zlými odpoveďami by na neho mohlo padnúť podozrenie omylom!) Neverbálnej komunikácii pri odhaľovaní lži sa budeme venovať v inom článku.

Príklad, ako sa z reči tela dá odhaliť nesúhlas. Firemné posedenie v reštaurácii. Šéf ponúkne zamestnancovi jedlo, ktoré nemá rád. Limbický systém oznámi svoje nie a to sa odrazí aj v reči tela. No rozumová časť mozgu takmer okamžite na to zakričí „neblázni, je to šéf“ a vykúzli čarovne falošný úsmev na tvári“. Znechutenie na tvári bude trvať možno len zlomok sekundy. Ale bude tam. No menej kontrolované časti tela (napráklad nohy) budú ďalej hovoriť o tom, že by radšej boli inde.

Reč tela stimulujú emócie

Čím silnejšie emócie prežívame, tým viac sa prejavia aj v našej reči tela.

• Povznesená nálada vám „povznesie“ aj telo. Prejaví sa ako keby ste boli v bezváhovom stave. Niekto začne poskakovať, dvíhame ruky, cítime sa ľahko.
• Depresia zas ako keby nás tlačila k zemi. Len si predstavte človeka ako stojí s rukami nad hlavou a hovorí: mám depresiu! Nezmysel. Smiešne. Ak je niekomu smutno, má ruky dole.

Pre úspešné čítanie reči tela je preto dobré poznať predovšetkým známky stresu v neverbálnom prejve. Prečo? Pretože milióny rokov vývoja človeka nás vybavilo účinným ochranným systémom.

Ak na vás nečakane brechne veľký pes, zľaknete sa. Rozumnejšie by síce bolo posunúť „zvuk“ rozmýšľajúcej časti mozgu. Ten by pouvažoval, vyhodnotil a povedal, že ide o psa. Potom by skúmal súvislosti a mieru rizika. Zistil by, že ide o psa veľkého a bez reťaze. Vyhodnotil by, že za sekundu už ten pes skočí… To všetko žerie čas. Rozmýšľajúca časť mozgu je však príliš pomalá. S takým pohodovým prístupom by sme neprežili. Preto v strese preberá riadenie rýchlejšia časť mozgu. Tá najskôr koná až potom sa pýta.

Dnes už žijeme v civilizácii. Už nebývame tak často ohrození dravcami. No mozog sa nám nezmenil. Preto ak sme v akomkoľvek strese, preberá za nás stále kontrolu „starý“ mozog.

Na stres reagujeme jednou z troch možností

Často stačí znehybnenie. To je najprimitívnejšia obrana, používa ju aj veľa druhov hmyzu.

1. Znehybnieme a v tej chvíli sa dejú dve veci: vyhodnocuje sa o aké ohrozenie ide a zároveň sa telo chystá na reakciu. Akonáhle je vyhodnotené o aké ohrozenie ide,
2. nasleduje útek,
3. alebo útok.

Pri čítaní neverbálnych signálov teda budeme pátrať práve po týchto troch signáloch stresu. Pozrime sa na ne podrobnejšie v ďalšom článku. Jednoducho – ak niekto zníži množstvo pohybov, môže to znamenať znak stresu. Ak telo zaujme pozíciu "pripravenú odísť" alebo "útočiť" môže to byť znak únikovej, alebo útočnej reakcie.

Málokto číta neverbálnu komunikáciu

Že existuje niečo ako reč tela je dnes už pomerne známa vec. Napriek tomu si málokto uvedomuje, že tieto signály trvale vysielame, aj čítame.

Je to podobné, ako keď sa niekto hrbí.

• Ak ho upozorníte, vyrovná sa.
• No za pár sekúnd zabudne a zas sa hrbí.

Rovnako aj reč tela nemôžeme kontrolovať dlhodobo.

Chceli by ste počas rozhovoru sami vysielať zámerne iné neverbálne signály, než normálne? To je túžba každého podvodníka a manipulátora. Ale môže to byť zámerom aj pri nevinnejších cieľoch – keď chete byť proste milí a príjemní. Potom môžete chcieť vysielať príjemné signály. Zistíte, že to dlhodobo nie je možné. Je to podobné, ako keď sa niekto má kontrolovať pri hrbení.

Prečo to nie je možné?

Na kontrolu neverbálnej komunikácie potrebujete trvale a vedome riadiť svoje telesné prejavy. Len si to skúste.

• Skúste rýchlo hovoriť niečo zmysluplné a pritom sa núťte robiť s telom niečo iné, zmysluplné. Vysvetľujte nejaký fyzikálny úkaz a pritom ukladajte rôzne predmety tam kam patria.
• Vyrobte si farebné papieriky. Na každý napíšte názov farby. Na červenú napríklad napíšte zelená. Potom skúste rýchlo čítať farby. Ani telom nemusíte nič robiť a budete sa mýliť.

Rýchlo zistíte, že vaša reč začne byť pomalšia, trhaná, s chybami. Akonáhle časť mozgovej kapacity použijete na niečo iné (napríklad ovládanie giest, alebo vyhodnocovanie farieb) bude vám kapacita táto mozgová chýbať pri reči. Mimochodom, aj tak neovládnete všetky znaky reči tela.

Práve na tom je založené "čítanie" reči tela. Najmä ak sa dá predpokladať, že pred nami chcú niečo utajiť, budú asi predstierať aj reč tela. Ale asi nikto to nezvládne na 100%. Možno tvár bude presvedčivá, ale iné časti tela budú hovoriť pravdu. Preto:

Pri reči tela sledujte nesúlad, alebo skupiny znakov

Pre bežné rozhovory nemá veľmi cenu, aby ste skúmali reč tela. V bezproblémovej situácii by to bola informácia navyše. Reč tela nás začne aý zaujímať v situáciách, kedy je možné, že ide o podvod, lož, manipuláciu. Alebo keď potrebujeme odhadovať nejakú situáciu, napríklad výhodnosť obchodu. Alebo máme podozrenie, že sa deje niečo, čo chcú pred nami utajiť.

V takých prípadoch je dobré sledovať aj mimoverbálne signály. Na možný problém zvyknú upozorniť najčastejšie:

• Nesúlad medzi hovorenou rečou a neverbálnou zložkou. Ak sa niekoho spýtate na jasnú odpoveď a on povie áno a zavrtí hlavou akoby hovoril nie. Takéto drobné „neverbálne prerieknutie“ môže byť signál. Alebo niekto tvrdí, že sa u vás cíti veľmi dobre, ale sedí bokom k vám a celé telo smeruje k dverám. Môže to znamenať, že by radšej odišiel.
• Skupiny znakov nasledujúce po sebe, ktoré dávajú zmysel. Poviete niekomu informáciu, ktorá ho ohrozuje. On tvrdí, že nie, ale jeho reč tela hovorí áno. Najskôr sa objaví niekoľko signálov stresu a následne niekoľko signálov pokusov o to upokojiť sa. Taká sekvencia môže znamenať, že reč tela je asi v tomto prípade viac pravdivá, než slovo.

Vďaka takýmto príkladom si viete odvodiť, že znalosť neverbálnej komunikácie môže byť pre vás výhodou. Môže zlepšiť vašu vyjednávaciu pozíciu. Nie, nemám na mysli snahy odhaliť lož. To sú síce efektné veci, ale ako si neskôr povieme, málokedy sa dajú použiť. "Neverbálku" však môžete využiť aj pri obyčajnom rozhovore. Ak sa váš partner zrazu začne ošívať, máte signál, že niečo nie je v poriadku. Možno mu je nepríjemná téma rozhovoru. Alebo by niečo chcel povedať a nepúšťate ho k slovu. Viete sa podľa toho zariadiť.

Pozeráme sa, ale nevidíme

Medzi fotografmi sa často hovorieva výrok, že amatér sa pozerá, ale nevidí. Fotograf má takzvané „fotografické videnie“. To je vycvičený zrak, ktorý sa díva okolo seba a všetko vyhodnocuje. Nedá sa z tejto situácie spraviť záber? Ak sa budete takto dívať okolo seba, uvidíte mnoho príležitostí, ktoré si iní vôbec nevšimnú.

Aj mimoslovná komunikácia je na tom podobne. Dívame sa na druhých, ale vedome prečítame len málo signálov reči ich tela. Niektoré gestá v nás môžu vyvolať pocit a nevieme čo ten pocit vyvolalo. Univerzálne významy mimoslovnej komunikácie sú čitateľné a aj neškolený človek ich vníma. Možno len podvedome. Potom sa dá hovoriť o "intuícii". Máme pocit že sme cítili, že niečo nie je v poriadku, ale nevedeli sme prečo. Často sme tak v skutočnosti podvedome vnímali reč tela, ale neuvedomili sme si to.

Príklad: Keď jednáte s podvodníkom, môžete kdesi „v žalúdku“ cítiť, že niečo nie je v poriadku. Len neviete, čo. Môže ísť o malé pohyby, ktoré podvodník možno spraví a nedokáže ich kontrolovať. Možno si ich vedome nevšimnete, aj tak ich ale budete vnímať.

Môže sa stať, že aj vidíte nejaký znak, ale neviete, že niečo znamená. Príkladom sú rodičia detí, ktoré sú na drogách. Rodičia sú často tí poslední, kto sa dozvie, že ich dieťa je vo vážnych problémoch. Pritom neverbálne prejavy spojené s užívaním psychotropných látok sú známe a od istej fázy v podstate celkom neprehliadnuteľné. Títo rodičia však nevedia, že nevedia (čítať signály), že nevedia (že existujú nejaké signály).

Toľko by na úvod stačilo. Predsa len však ešte jedna veľmi dôležitá rada:

Neprezrádzajte svoju znalosť reči tela

Ak ľudí pozorujete vo veci neverbálnej komunikácie, robte to vždy diskrétne! Druhí by nemali vedieť, že ich dokážete akokoľvek odhadnúť.

1. Ak budú vedieť, že ich pozorujete aj s ohľadom na reč tela, okamžite sa začnú správať neprirodzene.
2. Vo vašej prítomnosti sa začnú cítiť mimoriadne nepríjemne a ak môžu, prestanú sa s vami stretávať.

Je to trocha paradoxná situácia. Veľa informácií o sebe oznamujeme vedome. Druh oblečenia, ozdoby, dnes často tetovanie či piercing. Určitý výraz tváre a aj postoj. To všetko je k dispozícii tak, ako je – môžete sa pozerať, ale nesmiete analyzovať. Hneď ako sa o vás druhí dozvedia, že viete čítať reč tela, začnú sa vás báť.

Začnú vám pripisovať oveľa väčšiu moc. Budú sa báť, že máte „rontgenové“ videnie. Že "čítate" ich tajné myšlienky. Jednoducho nič príjemné. Ľudia potrebujú mať ilúziu súkromia.

Príklad: O šéfovi si myslím „svoje“. (Je to debil!) Nechcem aby to vedel prečítať z polohy mojich prstov, či nejakého krátkeho gesta. Chcem, aby si myslel, že si o ňom myslím, že je skvelý a múdry :-) a keby som tušil, že ma vie odhaliť, cítil by som sa zle.

Preto je dobré neverbálnu komunikáciu zvládať, ale zároveň o nej nehovoriť. Inak vás nebudú mať radi.

No a ak už začnete mať pocit, že sa v neverbálnej komunikácii vyznáte, je na čase

Kontrola správnosti

Každá vedecká disciplína sa od šarlatánstva dá pomerne ľahko odlíšiť. Odborník dokáže správne predpovedať. Je jasné, že ak hovoríme o počasí, tam odborníci ťahajú za kratší koniec. Alebo psychológ. Tiež vie predvídať veľa vecí, ale nebude to platiť vždy. V hre sú rôzne faktory, ktoré sa niekedy nedajú zahrnúť do výpočtov.

Ak dokážete predpovedať ďalší vývoj situácie vďaka čítaniu neverbálnych signálov, dá vám to náskok. Môžete pozorovaním ľudí odhadnúť, čo bude nasledovať. Že už chcú, alebo musia odísť. Že sú v strese, ale tvária sa, že nie. Že ich niečo trápi, ale nechcú nás tým zaťažovať. Že sa v nich rodí plán na nás zaútočiť. A podobne.

V ďalších článkoch tejto sekcie si povieme konkrétne príklady mimoverbálneho správania a to, ako sa dajú interpretovať.

• Komentáre k článku (4)