Sebavedomie a úspech

V tejto sekcii sa budem venovať téme sebavedomie. Prakticky všetky články z tejto oblasti sú časťou z pripravovanej knihy "Sebavedomie do vrecka".

Sebavedomie sa formuje už v detstve.
Neraz zostáva bez zmien aj v dospelosti.
Dospelý sa potom riadi pocitmi z detstva.
Dá sa to zmeniť.

Správajte sa sami k sebe, ako k priateľovi.
Prejavte si uznanie, pozornosť a úctu.

Nedovoľte nízkemu sebavedomiu,
aby vás nútilo správať sa k sebe odmietavo.

Sebavedomie nás určuje

Sebavedomiu sa venujem preto, že je dôležitým faktorom, ktorý určí, ako sa nám v živote darí. Viem, znie to možno bláznivo, ale to, čo si o sebe myslíme určí aj to, čo robíme, čo skúsime. Problém tkvie v tom, že to, čo nazývame sebavedomím sa formuje z jemného pradiva zážitkov už od najútlejšieho detstva. Mnoho ľudí si svoje sebavedomie spolu vytvorí už v detstve. Možno na základe odmietnutia, chyby, nevhodnej kritiky.

Nízke sebavedomie potom títo ľudia majú na základe nevydarených pár týždňov z detstva. Potom svoj sebaobraz takpovediac vlečú až do dospelosti, ako takú väzenskú guľu, ktorá im bráni dosiahnuť viac.
Vysoké sebavedomie je väčšinou tá lepšia varianta. Takí ľudia zvyčajne dosiahnu viac.

Viem, nepatrí sa, aby sme si o sebe mysleli priveľa. Niekto z nás nemá rád namyslených ľudí, príliš sebaistých. Ale nepleťte si hlupákov, arogantných ľudí, chrapúňov s ľuďmi, ktorí majú v poriadku sebavedomie, ktorí majú dobré sebahodnotenie.

Ak si skúsite predstaviť dobrého priateľa, asi to bude človek, ktorý vás uznáva, má vás rád. Všimne si, ak sa vám niečo podarí. Ak nie, veľa o tom nenahovorí a zas sa spolu usmievate na svet, alebo hľadáte spôsob, ako to, čo sa nepodarilo, spraviť inak a lepšie. Priateľ vás jednoducho uznáva a tým vás môže posúvať vyššie. Skúste sa zamyslieť. Koľkých máte priateľov? A potom si položte kľúčovú otázku: ste na tom zozname aj vy sami?

Mnoho ľudí si totiž povzdychne, že nemajú veľa priateľov. A ako sa títo ľudia správajú sami k sebe?

Nadávajú si. (Ja hlupák, zabudol som…)
Pochybujú o sebe. (To by som nezvládol…)
Očakávajú prehry. (Toto nedokážem…)
Neuznávajú svoj vzhľad. (Dnes vyzerám príšerne…)
Ignorujú samých seba. (Chcel som ísť spať, ale jasné, spravím tú prácu…)
Míňajú svoj život v zlej práci. (Na viac nemám…)

To všetko je prejavom nepriateľského postoja samého k sebe. A na vstupe zvyčajne stojí práve nízke sebavedomie.

Sebavedomie a úspech

Všetci chceme niečo dosiahnuť. No v ceste k úspechu vždy stojí prekážka.

Chceme schudnúť, ale to by sme museli zmeniť stravovacie návyky.
Chceme vedieť robiť s počítačom, ale najskôr sa to treba naučiť.
Chceme byť úspešní, ale neveríme, že by sme to mohli niekedy dokázať.

Častou prekážkou býva strach z neúspechu, a neznalosť. Nevieme ako začať. A najčastejšie si proste len neveríme. Ak si neveríme, ani sa o nič nepokúsime. Existuje však postup na zlepšenie sebavedomia a v tejto knihe sa ho môžete naučiť. Prečo sa tak sústreďujem na sebadôveru a sebavedomie? Pretože ak si veríte, dosiahnete v živote lepšie výsledky.

V prvej časti knihy nájdete popis, ako a prečo naše sebahodnotenie ovplyvňuje to, akí sme. Druhá časť je už konkrétny postup, ako si môžeme svoju premenu sebavedomia naplánovať. V tretej časti nájdete inštrukcie, ako postupovať.

SEBAVEDOMIE RIADI NÁŠ ŽIVOT

Prečo človek, ktorý si neverí alebo sa podceňuje, má v živote veľa problémov?
Prečo človek, ktorý je so sebou spokojný a verí si, je v živote úspešný?

Odpoveď na obe otázky je jednoduchá. Pre spôsob sebahodnotenia, pre sebavedomie.

Náš mozog nás automaticky riadi tak, aby naše správanie zodpovedalo sebahodnoteniu, čiže mienke, ktorú o sebe máme.

Mozog nás riadi podľa toho, čo si o sebe myslíme

Ak sa považujem za čestného človeka, tak nekradnem na návšteve, aj keby som mal na to bezpečnú príležitosť. Som predsa čestný človek a nie zlodej.
Ak sa považujem za počítačového znalca, tak nájdem spôsob, ako vyriešiť aj ťažké úlohy. Experti na počítače vedia nájsť riešenia.
Ak sa považujem za lenivého človeka, vyhovuje mi, že celé popoludnie polihujem pred televízorom. Čo už, keď som taký lenivý?
Ak sa považujem za „nemehlo“ v tanci, tak ma na plese nenájdete. Veď načo tam pôjdem, keď neviem tancovať.

To je v skratke odpoveď na otázku, prečo sebavedomie – či už nízke, alebo vysoké – tak významne ovplyvňuje to, čo máme, ako žijeme, akí sme.

Sebavedomie je dôsledok i neskoršia príčina

Sebavedomie sa formuje ako dôsledok nejakých javov. Niekto ma kritizuje a následkom toho si znížim sebahodnotenie. Ak sa to deje často, sebavedomie mi môže kritika znížiť na nulu. Kritika pritom nemusí byť oprávnená. Nemusí to byť ani kritika – stačí ak si sami myslíme, že by nás niekto mohol (a to by mohol!) kritizovať a je zle… Takže na prvý pohľad sa zdá, že nízke sebavedomie je dôsledkom nášho správania sa – ale nemusí to tak byť vždy. Môže vzniknúť z našich obáv.

No potom, keď už máme nízke sebavedomie, zvyčajne na okolie reagujeme z pozície človeka s nízkym sebavedomím, seba hodnotením. A vytvoríme málo.

Komentáre k článku:

anjelik65 06. 09. 2010, 17:20

Ja mam problem s vlastnym sebahodnotenim a sebavedomim. Vela krat sa stane ze uz som v “cieli” ze to zvladnem ale presne pre tym ma akosi napadne , ze to urcite nedokazem. je hrozne pozriet sa na profesorku stym , ze to nedokazem a darmo mi hovori “VER SI” ale ja to nedokazem. Ked mam moznost robit svoju pracu bez dozoru tak to zvladnem bez problemov ale akonahle sa ukaze uz si neverim uz to nedokazem. A cely den si tlciem do hlavy ake som nemehlo a , ze co to robim ved to vsetko zvladam s teoretickej oblasti ale prakticky mam problem sa prejavit lebo si neverim. Hovorim si : ” No, co uz zas bude zajtra na praxi a co uz zas pokazim???? ” Neprejde den aby som si tuto a dalsie podobne otazky nekladla.A neviem sa stym nijako vysporiadat.
Miro Veselý 06. 09. 2010, 18:33

anjelik je dobré, že to takto už vieš pomenovať. Teraz sa môžeš začať sústreďovať na to, ako to zmeniť. Čo tak opakovať si “veci mi vychádzajú”. Píšeš, že keď si sama, tak áno. Odraz sa od toho.
rudo 14. 09. 2010, 15:40

ake lahke… “veci mi vychádzajú”.
a co s tym, ked sa to bojim hovorit? ked sa bojim samostatnosti? ked mam rad pocit, ze si urcim hranice a bojim sa ist za ne, lebo tam budu dalsie hranice a co ak za tymi hranicami uz budem vytrcat z radu? nestaci mi tam kde som? som tu stastny? som aj nie som. ale rad by som svoj zivot zacal zit a nie prezivat… ale lenivost je silna kamaratka.
Miro Veselý 14. 09. 2010, 19:39

rudo tak potom smola. kým je človek v rade, zvyčajne dostane len to, čo fasujú aj ostatní v tom rade. mnohým to stačí. ak nestačí, treba z radu vybočiť. pravda, je to nepohodlné.
kiki 16. 12. 2010, 09:48

super clanok, niekedy pochybujem o sebe, ale pekne pomaly pracujem na sebe… prosim o radu kratku ako byt stale sebavedomy?
Miro Vesely 16. 12. 2010, 12:48

kiki ak pochybujem o sebe, v tej chvíli nie som ani trocha sebavedomý. takže odpoveďou je nepochybovať. Môžete hodnotiť seba – ak zhodnotíte, že niečo neviete, tak si to doštudujte, ale nepochybujte o sebe. Akýkoľvek človek je, môže sa o to oprieť a stavať na tom.
kiki 17. 12. 2010, 14:59

Velmi pekne dakujem za odpoved. Viete to pekne pomenovat. Som velmi rada, ze nahodou som sa dostala na Vasu stranku. Vase clanky maju hlavu aj patu. Prajem vela pozitivnych myslienok a ludi okolo Vas… Ste super…
maria 03. 01. 2011, 20:14

Dobrý deň prajem ,neviem moc dobre behať na nete,ale chcem sa dostať ku knihe p.mira veselého da sa tu celá prečítaťalebo koľko ich je vlastne aku maju postupnosť.ja si ich kupiť nemôžem momentálne čo by ste mi poradili.možno sú to hlúpe otázky ale budú možno super odpovede:-)Dik
Miro Vesely 03. 01. 2011, 21:25

maria prejdite si tento web, je tu všetko z knihy. aspoň sa naučíte pracovať s internetom.
Števo 20. 01. 2011, 12:18

Ahoj, niekedy mávam silný problém, ktorý neviem vyriešiť. Som web dizajnér. Mávam problém s kritikou svojich vecí (stále si myslím, že to je o ničom a bojím sa reakcie ľudí na vec, ktorú vytvorím).

A neustále sa dostávam do konfliktu môjho podvedomia s inými webovými stránkami daného druhu (napríklad konkurent to má 100x lepšie, nemá to cenu takto robiť, môj web neupúta a podobne)

Neviem ako sa zbaviť týchto pocitov. Poprosil by som o radu. Ďakujem.
Miro Vesely 20. 01. 2011, 14:38

Števo kritika patrí pri výuke medzi základné postupy. Napríklad nás na škole sústavne kritizovali za kopu chýb. Časom si na to človek zvykne, ale vždy zostane nepríjemný pocit. Jednoducho kritiku nemáme radi. U vás by som začal tým, či ste si istý kvalitou svojej práce. Zákazníkovi predkladajte návrhy o ktorých viete, že sú v poriadku. Ak máte pocit neistoty, dajte svoje práce posúdiť nejakému nezávislému auditóriu. Ak ste dobrý dizajnér s malým sebavedomím, robte niečo so sebavedomím. Ak sa ukáže, že práce naozaj nie sú práve špičkové, možno sa porozhliadnuť po práci, kde máte viac pevnej pôdy pod nohami.
Števo 20. 01. 2011, 15:03

Proste pevnú pôdu pod nohami mám, viem presne čo chcem robiť a čo chcem dosiahnuť, ale cesta za tým je niekedy pochybná. Možno to je iba v mojej mysli tak (napríklad zákazník je nad mieru spokojný, no mne sa to nepáči, mne to neladí, nesedí, nie som spokojný s prácou). Ako sa mám zbaviť týchto pocitov? Aj keď mi niekto povie, je to dobre, ja vo vnútri stále cítim, že nie je. Ďakujem veľmi pekne.
Miro Vesely 20. 01. 2011, 19:37

A čo vám bráni pracovať tak, aby ste vedel že to je dobré?
Števo 20. 01. 2011, 20:10

Praveže neviem. Len pocity.
Miro Vesely 20. 01. 2011, 20:36

Števo tak to je mimo túto debatu. Treba nájsť niekoho, kto sa vyzná aby posúdil práce. Pocity niekedy sú celkom presné, inokedy veľmi klamlivé.
smutna78 30. 01. 2011, 21:09

Ahojte…taky clovek ako ja hadma ani neni :( ja si az priliz neverim,som uplne zakomplexovana,ked niekde pridem som vzdy ticho lebo hanbim s aza seba ..ale totalne som skareda dokonca neznasam moj hlas.a ani si neviete predstavit co robim ked ma niekto foti…ide ma slak trafit.zurim ako besny pes…kazdy den ked s ana seba pozriem je mi zle…ja uz neviem co zo sebou…stale len snivam ako som pekna dobre sa citim ale to sa neda :( aj sa snazim …kanmoska mi raz povedala ako s acitim tak aj vyzeram….ale to by na svete nemohli existovat zrkadla aby sa mi to daridlo..uz neviem ako dalej mam 20 rokov
Miro Vesely 31. 01. 2011, 09:45

smutna78 dostaneč to, čomu pravidelne dávaš pozornosť. Ak sa stále obzeráš a ak si neveríš, tak nájdeš plno dôkazov pre to, že si nemožná. Skús na to ísť opačne. Hľadaj pozitíva, venuj sa iným ľuďom a neskúmaj sama seba. Ak ti to nepomôže skús odbornú pomoc. Niekedy sa tak môže prejavovať aj depresia a s tým sa vzyčajne dá niečo robiť. Odporúčam prejsť knihy ako Dale Carnegie: Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí. Skvelá je aj David Schwartz: Myslete velkoryse, ale myslím, že je vypredaná. Možno ju zoženieš na internete niekde.
Roxiboxi 08. 02. 2011, 19:15

Ahojte! Som tu nova, a velmi ma zaujala tato stranka,a hlavne komantare panaM.Veseleho! Na uvod by som napisala ze sa nachadzam v stadiu hladania svojej ,,identity,, a to pochopenia kto vlastne som a co chcem v zivote znamenat, touto otazkou uz sa zaoberam vela rokov,a stale nachadzam nove otpovedi,:))ale teraz uz pocitujem uplnu beznadej a stratenost,strach a zlobivost, velmi hrozny a mrznuty pocit…ale o tom by som rada porozpravala s panom Veselym,:) Preco som napisala? ne pre svoj problem,ale aby som povedala o svoich skusennostich so zovnajskom(vlastne moja odpoved Smutnej78). Je mi to velmi luto ze sa citis byt nepekna, viem ze kazdy pise o pocite krasy,ktory zmeni tvoj zovnajsok,..co uz..je to tak…ale funguje to aj inym sposobom…Sa zamysli :) kazda krasna zena ma neake caro,vsak?to caro mozes vytvorit velmi jednoduchym sposobom–prestat mysliet na svoju tvar,ruki,nohy a postavu,a jednoducho si povedat ,,tak som skareda,no a co?,, 8)) a velmi sa zasmiat,a zo silou vytlacit smiech zo seba…Aj keby si to nevericki spravila,nemas sidet doma,ale hned ist vonku(ne do roboty) len tak,nieco pre seba spravit,kupit alebo na zmrzku:)) Vies,nepisem to z neakeho rozmaru,ale viem sama ake je tazke videt na sebe pohrdave pohlady inych zien…mam kopu kompleksov,cervenam sa, neviem pekne rozpravat,a postava tiez….ale nic z toho nie je videt ked som v naj nalade,nahodim na seba aketake veci a je mi (od hamblivosti) vsetko jedno…Jednoducho sm si povedala,ze horsie uz nebudem vyzerat tak aspon budem vesela :))))) Dakujem ze si docitala moj mail :D a prajem ti prijat svoj problem,lebo ten je llen v tvoich mysliach :)))
Lacik 08. 02. 2011, 21:55

AHOJ
Mám problém….. nikomu neviem povedať N I E! Chcel by som každému vyhovieť, ale viem že keď im vyhoviem tak ja sa idem potom roztrhať a trápim sa zo svojej slaboty!! Potreboval by som niaky sebabudič! Čo by si mi odporúčal? Mam 23 rokov, čiže život pred sebou! Mám dosť vysokú funkciu v zamestnaní a neveiem si urobyť poriadok s luďmi podomnou! som nanich slabý! Tak isto aj na kamarátov! Dosť ma to zožiera že sa neviem preukázať ako tvrdý a sebaisty chlap!
Roxiboxi 08. 02. 2011, 22:49

Ahoj!
Davnejsie sa mi stavala dost casto taka vec… skoro kazde rano ,,kamoska,, zo svojim podarenym dietatom dosla ku mne na navstevu,a to aj vtedy ked dieta bolo chore,, to je nic,je len trochu nachladeny,tvojej dcerke nic nebude,,…hovorievala mi z usmevom….nemohla som sa ani venovat svojemu dietati,a ani ist vonku, ani navarit,…mala som predsa navstevu…TRPELA som to dost dlho,lebo som sa BALA ze nebudem mat kamaratku,(vela som ich vtedy nemala)az do chvile ked jej dieta udrelo moje,a to tak ze na chrbte v momente pokozka zcervenala a opuchla…:( Ta sa vyhovarala ze moja dcera za to moze sama,lebo zobrala jej dietatu hracku….Tak som sebe povedala DOST! Radsej teda ziadnu kamaratku,ale taku uz nie…Nacvicila som s dcerou ako nabuduce vrati podobny uder,a ked sa to stalo tak sme sa otocili a odisli,nepocuvaja uz ze to bola zas nasa vina…:)) Odteraz sa snazim nebat ze ma nebudu mat rady,a prekvapivo ludia to viac respektuju…
Miro Veselý 09. 02. 2011, 08:12

Roxiboxi je asi dobré, ak sa nestretávaš s ľuďmi, ktorí sú záťaž a navyše robia problémy. Podľa mňa je to dobrý záver. Ľudia robia často to, čo im dovolíme a ak sa nám potom nepáčia, potom to ešte zvalia na nás.
Miro Veselý 09. 02. 2011, 08:17

Lacik skús si vytvoriť plán. Natvrdo. Zober si diár a do neho daj všetko čo TY potrebuješ za den vyriešiť. Ak potom niekto príde že niečo chce, pozri do diára a ak sa to tam nezmestí, tak smola.

Pokiaľ ide o drobné službičky, mne sa osvedčil cenník. Kopa známych chcela drobnosti. Keď niečo chceli vysvetlil som, že to čo chcú je moja práca a toto je cena. Odrazu som bol drahý a teraz sa môžem venovať svojím veciam. Týmto spôsobom sa zbavíš rôznych manipulátorov, ktorí zeužívajú tvoju ochotu.

Ak ide o pracovné starosti tak tam sa nedá naslepo radiť. Skús koučing. http://www.edwell.sk a podobní poradcovia vedia s takouto vecou spraviť poriadok nečakane rýchlo.
basto 21. 02. 2011, 17:32

zdravím po prečítaní vašej knihy a kníh Iva Tomana som pochopil o čom je vlastne slobodný život a to do teraz pracujem ako úspešný manager v jednej väčšej firme a nepochopil som to a žil som v neustálom strese, denom kolobehu porád, služobných ciest, predbiehaniu a klamaniu sa za čo najlepšími výsledkami……. Už mám jasno že jediná cesta k slobode a nezávislosti je cesta v podnikaní, ešte neviem v čom ale určite viem že sa o to pokúsim. Chcel by som vám poďakovať za vašu knihu a ostatným držím palce na ceste za slobodou a šťastím.
Miro Veselý 21. 02. 2011, 19:17

basto vďaka za milé slová
tika 07. 03. 2011, 21:49

basto a ostatni: ked chcete podnikat a neviete v com, v konecnom rozhodnuti nech je to v prvom rade nieco, co vas bude bavit! (da sa aj inak, ale takto vam to o dost ulahci a sprijemni pracu, riesenie problemov atd.)
jozko 2 20. 03. 2011, 10:18

Ahoj , mam taky problem hravam basketbal a vkuse pred zapasom dostanem strac a po rozume mi chodia otazky co ak nie pokazim?..a podobne. tento problem mam uz dost dlhu dobu lenze neviem ho odstranit preto aj moje vykony niesu najlepsie.. Za odpoved by som bol vdacny.
Miro Veselý 20. 03. 2011, 15:30

jozko tréma a strach sú bežná vec. treba si premyslieť, čo zlé by sa stalo, ak to pokazíte? ide o osobnú prestíž? alebo že budú spoluhráči kritizovať? prehra tímu? tu by asi mal poradiť skôr tréner, toto je skôr na osobný rozhovor, treba vziať do úvahy viac vecí.
katrena 11. 05. 2011, 21:15

Dobry vecer, mam 23rokov a myslim ze tak zle ako je teraz so mnou este nebolo, som velmi ticha az natolko ze niekedy mam problem povedat suvislu vetu bez chyby. strasne sa hambim a nemam si co povedat s ludmi priatel ma prestal bravat medzi kamaratov a myslim ze uz aj olutoval ze sme sa k sebe opät vratili.asi sa za mna hambi. Som na tom dost zle , som stale smutna a neviem sa uz z nicoho tesit , citim sa tak zbytocna. Akoby som bola uväznena a neda sa mi vyslobodit.Mam malo kamaratok s ktorymi si rozumiem ale ked je väčšia kopa ludi a cakaju ze sa zapojim do diskusie okamzite sčervenam a som ticho a mam chut sa prepadnut pod zem. asi z toho uz nikdy nevyrastiem taha sa to so mnou uz od dectva nici mi to zivot .. :(
Miro Vesely 12. 05. 2011, 07:10

katrena to je veľa problémov na jednom mieste. určite by som odporúčal navštíviť psychológa a pokúsiť sa niečo s tým spraviť. treba tiež posúdiť, či nie si v depresii, to by bolo potom treba riešiť ako prvé.
šikulka Julka 12. 05. 2011, 22:02

Ahoj, Katrena, tvoja hodnota je v tvojej individualite, to znamena, ziadna taka zena ako ty uz na svete nie je a prave tato vynimocnost ti umoznuje spoluutvarat svet… ak sa prestanes brat vazne a nebudes sa hnat za dokonalostou, bezchybnostou a prijmes sa aj so svojimi chybami, dokazes sa na nich zasmiat, dokazes sa vyjadrovat aj pred davom ludi… ak aj trepnes hlupost, trik je v tom zasmiat sa prva na sebe, ze co si to trepla a nebrat kritiku az tak vazne, koniec-koncov opravnena kritika nam pomaha napredovat ;-) drzim palce
nana 25. 05. 2011, 18:48

Dobry den, ja sa necitim az tak bez sebavedomia, no až na to, že som silnej postavy a pri štíhlych dievčatach sa necítim najlepšie, ale dosť ma depta priateľ, formou ako napriklad si hlúpa atd. No rozisť sa s nim nechcem, skor by som chcela aby sa zmenil. Myslim, že nie je najspokojnejší ani s mojou postavou. Ako prekonať to, aby som sa necitila pri inych menej cenna?
Miro Veselý 25. 05. 2011, 20:24

nana ak si tvoj partner myslí, že si hlúpa, tak sa naň neviaž, to by si naozaj bola hlúpa. ak si ťa neváži a ešte sa mu ani nepáčiš, čo neskôr? kedy ťa odkopne?

Si menej cenná? Ak áno, zvýš svoju cenu. Na múdrosť pomáha čítať, na krásu niečo spraviť so silnou postavou. Pokiaľ máš pocit menejcennosti neoprávnene, potom stačí používať afirmácie.
Alkoholizmus « ENDORFÍN 01. 06. 2011, 09:10

[...] ľudia po objavení alkoholu zistia, že mierna opitosť im privodí príjemné pocity. Zlepší im sebavedomie, všetko je super. A to je dobrý dôvod aby sme si naliali aj [...]
atina 09. 06. 2011, 01:14

Pekny clanok. Chvalim.
Ked ja ani neviem ci som sebavedoma alebo nie. V kazdej situacii najdem nieco pozitivne i ked to co mam, mozno znie zaujimavo, ale mna to naramne nebavi. Ale zas, co nas bavi vecne, mna teda nic.
Stale hovorim, ze ak si o nas niekto nieco mysli, jeho myslenie aj tak nezmenime, (a kto vie, ci si vobec mysli o nas to, co si my myslime, ze si mysli :D) Takze, ak sa nezaoberame nazormi inych, sme potom sebavedomi? A co ked mna nazory inych neovplivni, ale nie som spokojna so sebou? Co som, ak nie som spokojna so sebou, ale robim si veci po svojom tak, ako to vidim ja spravne a nelutujem moje rozhodnutia lebo robim to co chcem.
Mna vlastne napadaju negativne myslienky co sa tyka vztahu s muzom. Na zaciatku myslim pozitivne aj pocas vztahu a potom zrazu dostanem akysi skrat a uz si neverim, ze som prenho dost dobra a samozrejme casom sa moje pochybnosti splnia. Sice aj to beriem tak, ze to tak asi malo byt a pride druhy a lepsi…ale verim v silu myslienky, naco myslime, v co verime a co citime to sme. Chapem a rozumiem tomu o com pisete, ale stale netusim ako to realizovat v praxi…Ludia sa menia, ale zakladne povahove vlastnoti im ostanu.
Naprkl. Som az prilis tolerantna a takmer vzdy na to doplatim…ale rada pomozem aj druhykrat, a tolerujem, aj ked na moju dobrosrdecnost som uz doplatila X-krat…(nemyslim teraz vo vztahu s muzmi ale vseobecne…)dokonca boli situacie, ze ak som nieco odmietla, skusali ma zmanipulovat neskutocnymi uvahami o zivote. .. Casom ked ma to uz prestane bavit vybuchnem a tym to konci a ten clovek uz u mna nema ziadnu sancu, neviem ci bohuzial alebo chvalabohu…..
atina 09. 06. 2011, 01:24

Kazdopadne dakujem za odpoved a prajem nech sa vam dari..
Miro Veselý 09. 06. 2011, 04:25

atina ja len z toho akosi neviem vylúpnúť otázku. Či vysoké sebavedomie znamená, že sa nezaoberáme názormi iných? To spolu nesúvisí. Môžem si o sebe myslieť že som nehodný a mať nízke sebavedomie a pritom sa ešte trápiť, čo si o mne myslia. A môžem byť sebaistý a pritom rozmýšľať, čo si o tom kto myslí.

Vo vzťahoch, ak si myslíte, že nie ste dosť dobrá, tak to by som videl asi skôr ako nižšie sebavedomie, sebaneistotu. To pácha veľa škody, lebo ak má niekto strach zo straty partnera, zvyčajne sa správa deštruktívne. Závislo, žiarlivo… A stratí svoju atraktivitu.
atina 09. 06. 2011, 20:01

.. dakujem za odpoved aspon viem, ze vo vztahu robim prave v tomto chybu, ze si neverim…ked ja neviem preco, nejak casom dostanem akysi vnutorny strach a neviem z coho to plynie. pritom nemam ani preco sa obavat…len to z nicoho nic na mna pride …
Miro Veselý 09. 06. 2011, 20:15

atina ak je to častejšie a vážne, skoč k lekárovi, niekedy sa obavy dajú tlmiť liekmi.
ainy 19. 06. 2011, 19:46

cau, mam taky problem, mam 17 rokov a myslim, ze mam nizke sebavedomie..hanbim sa rozpravat sa s ludmi a ked nieco niekomu poviem, zcerveniem, tak isto aj v skole a dokonca aj pred kamaratmi, ktorych nemam vela. ked ma niekto oslovi, to je jedno kde, tak neviem zo seba vydat nejaku vetu, len sa zakokcem a pomyslim si, ze ten dotycny si zas len o mne pomyslel a nadavam si, ze “preco som to nemohol normalne povedat?” hanbim sa za seba. dokonca kvoli tomu nechcem ist ani von a tak…a tiez, ked si nieco poviem ze to neskor spravim (hocico urobit, co v tu chvilu povazujem za spravne), tak ked to mam ist spravit tak si poviem, ze nie a nespravim to a dam prednost inym veciam, co s tym robit? chcem to zmenit, len to nejako nejde…mozem byt este normalny?
Miro Vesely 19. 06. 2011, 20:27

ainy no to neznie dobre. ak s tým budeš takto pokračovať, nenaučíš sa jednať s druhými a bude to horšie. dá sa skúsiť začať čítať a následne naplniť odporúčania v knihách ako Dale Carnegie: Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí. Tie princípy fungujú stále. dobrú slovnú zásobu sa oplatí mať, denne hodinu čítaj kvalitnú beletriu, alebo motivačné knihy.

Ak sa to rýchlo nebude lepšiť, skús uvážiť návštevu lekára, existujú lieky, ktoré môžu zmierniť obavy kým sa nevytvoria nové návyky. ak sa totiž príliš bojíš, môže dobre padnúť pomoc profíka – psychólg, alebo psychiater. netreba ísť s bubnom na zajace, nik nemusí vedieť, že sa pôjdeš poradiť.

je dobré, že s tým chceš niečo robiť, čím skôr, tým lepšie.
ainy 19. 06. 2011, 21:18

ale zas ine je, ked som dakde s tymi kamaratmi co mam na chate alebo tak v meste niekedy, uz trosku aj pod vplyvom alkoholu (alkoholom to nechcem riesit) vtedy viem rozpravat a rozpravat, takze to asi nebude tou slovnou zasobou, a s tymi knihami-necitam kazdy den, no aspon raz do mesiaca sa k nejakej knihe dostanem (mam rad historicke alebo fantasy), doma mame mensiu kniznicu, to problem nieje, ale dakujem, skusim viac (siahnem na toho Carnegia), tiez mam rad filmy…a lieky? tak to vobec uz nie, asi by mi to dobre ani na telo nespravilo, posilujem totiz, a zas len doma v posilovni. najvacsi problem je to s tym stykanim sa s ludmi :(..dik vobec, ze si odpisal, budem sa snazit sa to dako riesit a v krajnom pripade ked nebudem vediet co a ako, tak ten psycholog dufam pomoze. buduci rok maturujem, toho sa bojim najviac. pekny vecer
Miro Vesely 20. 06. 2011, 07:54

ainy aha, tak potom ak to nie je tak zlé treba zvýšiť frekvenciu stretávania sa na maximum. Oslovuj ich, cvič vo verejnej posilke, daj si úlohu osloviť denne 5 cudzích ľudí s nejakou otázkou. Potom to zovšednie a strach by mal pominúť.
Petra 23. 06. 2011, 14:41

Zdravím, ja mám takých pár otázok … hrám tenis a mám 18 rokov .. celkom na dobrej úrovni, ale mám strašný strach zo zlyhania .. že prehrám, strach s kým budem hrať pred losovaním .. som nervózna pred zápasom a niekedy keď hrám, tak mám strnulú ruku lebo sa bojím hrať … a pritom som na tom kurte lepšia technicky aj fyzicky ako súperka, ale aj tak mám strach, že mi to nepôjde … Ale začalo to tým, keď som hrala v bývalom klube, tak ma hráči odstrkovali a nebavili sa so mnou pretože oni malu iné názory a záujmy ako ja .. v škole mi schovávali veci za skrine a bývalý tréner ma zosmiešňoval a mal sarkastické poznámky a znižoval kritikou moju hodnotu osoby a aj hráča. Taktiež mám problém v spoločnosti … vystupovať pred viacerými ľuďmi .. keď niečo poviem, tak si začnem v duchu nadávať, že som povedala hlúposť a čo si o mne pomyslia … alebo sa vyhýbam preľudnením uliciam pretože na mňa pozerajú ako na svätý obrázok a ja som z toho nervózna … síce môj terajší tréner ma podporuje a všetci hovoria, že mám obrovský talent na tenis len ma brzdí psychika … skúšala som sedatíva pred zápasom, ale nepomohli … taktiež knihu od Richarda Carlstona – Jak nato, aby jste se cítili opět dobře … ale nejak to nepomáha … Stále sa ohliadam do minulosti .. a neverím si … dá sa s tým niečo robiť? ..
Miro Vesely 26. 06. 2011, 20:43

Petra ak nepomáha čítanie a vlastné snahy, potom asi navštíviť psychológa, pretože tu zvyčajne univerzálne rady neexistujú. určite sa nedá pomôcť v rámci debaty na webe. sedatíva určite nie sú dobrý nápad. to musí riadiť lekár ak by bolo treba aj farmakologickú podporu.
Petra 27. 06. 2011, 10:17

No ono … mne to vydrží tak týždeň a potom stačí nejaká hláška nejakého tupca napríklad “ona nevie hrať, dá sa ľahko poraziť” a už mi to hlodá v hlave, aj keď si to nechcem dať pripustiť, ale hlodá a potom znervozniem a prehrám… viem, že dokážem byť iná, ale neviem z akého dovodu klesnem po dobe do starého…
Miro Veselý 27. 06. 2011, 20:58

Petra práca na sebe je ťažká. poznámky druhých je lepšie nevnímať, pretože nemáš moc nad tým, čo povedia.
Petra 28. 06. 2011, 12:31

Ďakujem za rady :) .. Ja na sebe skúsim viac zapracovať :) ..
Marianna 29. 06. 2011, 19:22

Dobrý deň
Nikdy som nemala vysoké sebavedomie, ale čo som rok na materskej, tak je mínusové. Niekedy som učila angličtinu pre jazykovú školu, mala som u klientov veľmi dobré ohlasy, no ja som vždy mala pocit, že až taká dobrá v angličtine nie som. Ale vedela som, že učiť viem a takisto vychádzať s ľuďmi. A ďalej som sa vzdelávala, ale ten blbý pocit zostával, až som získala dojem, že je toho tak veľa, čo neviem, že som chytala paniku. Teraz na materskej sa cítim strašne škaredá, manželove – podľa neho vtipné poznámky o mojom výzore to celé zhoršili. Mám úplne zničenú tvár, bojím sa sadnúť za volant a vôbec si neviem predstaviť, na akú prácu by som sa hodila, keďže učiť súkromne už neprichádza do úvahy. Nehovoriac o tom, že ako lektor-živnostník som totálne zlyhala. pretože sa vôbec neviem predať. Neviem čo so sebou a najviac sa obávam toho, že tými útokmi samej na seba si zničím krásne manželstvo……
Miro Veselý 29. 06. 2011, 19:54

Marianna optimistické je už to, že máš náhľad, čo sa deje, že vieš popísať stav z ktorého sa neskôr môžeš odraziť. Je nepríjemné, ak necítiš oporu v manželovi, možno by sa dalo uvažovať o otvorenom rozhovore. On asi také výroky nemyslí zle, možno naozaj len nemiestne žartuje a ak bude vedieť, že ťa to zraňuje, možno ťa podporí. Ktovie. Záleží na empatii. V takýchto veciach sebavedomia a sebahodnotenia je ťažké radiť na základe pár viet. A niekedy najlepšiu radu aj tak máš v sebe. Len ju vytiahnuť.
Marianna 30. 06. 2011, 11:22

Máte pravdu, presne viem, čo mám robiť. Detstvo nebolo najkrajšie a od osemnástich stojím na vlastných nohách a so všetkými problémami som sa vedela postupne popasovať, len asi som už príliš v strehu, že sa kdesi-čosi znova pobabre. A keďže mám skvelého manžela a fantastické zdravé dieťa, útulný byt, tak si problémy vymýšľam. Idem sa nakopať do zadku a prestať sa ľutovať, lebo nemám prečo. Ešte raz ďakujem.
Miro Veselý 30. 06. 2011, 11:50

Marianna tak tomu hovorím postoj! Držím palce, nech vás tento zlom v rozhodnutí posilní k lepším výsledkom.
Eva 08. 07. 2011, 14:15

Dobrý deň,
veľmi pekný článok len keby to bolo také jednoduché ako čítam. Moje sebavedomie nie je príliš veľké problém mám pri komunikácii s cudzími ľudmi. Radšej sa do rozhovoru nepúšťam, aby som nepovedala niečo nevhodné. Nikdy mi nepríde ani na um o čom sa porozprávať poprípade na akú tému, aby som sa nestrápnila. A tak isto je to s vyjadrovním môjho názoru. Tym, že som najmladsia nikdy som doma nemala žiadne slovo ak som chcela niečo povedať, vyjadriť svoj názor nebolo mi vyhovené vraj na môj názor nie je nikdo zvedavý….
Miro Veselý 08. 07. 2011, 21:07

Eva jeden tip by som mal. Dávaj otázky. Nemusíš nič hovoriť a nebude nepríjemný pocit z mlčania. Používaj otvorené otázky. Teda také, na ktoré je potrebné odpovedať viacerými slovami, nielen áno alebo nie. Pretože ak sa napríklad spýtame: Tečie tu potok? Akú odpoveď môžeme očakávať? „Áno.“ Alebo “Nie.” Sloveso na začiatku otázky nie je dobré. Skôre sa pýtaj “Ako sa…”, alebo “Čo si myslíš o…”
Martina 11. 07. 2011, 14:23

Ahoj Mirko….mám 34r a výšku 168cm,,,,no vážim 122kg,,,,,,som tučná ale ja sa tak necítim,,,,vsetko porobím a aj sexovat dokazem……ale ked idem po meste a vidim sa vo víklade tak ma ide šlaktrafit,,,,ja si vôbec nemyslím a ani sa necítim ,že som tučnááá,,,,,,preto by som chcela pochudnut ako ty,,,prosim daj mi spravne riešenie ako to dosiahnuť….dakujem Martina :-))
Miro Vesely 11. 07. 2011, 19:32

Martina tak čítaj. Na webe všetko je.
vemeno 14. 07. 2011, 12:39

stačí nejest nič až do želanej váhy:-)
patrícia 06. 08. 2011, 20:13

Ja mám 16 rokov,prežila som šikanovanie,pretože mám nadváhu.Nenávidela som sa zato,aká som,kto som a čo som.Nemohla som sa vidieť v zrkadle.Chodila som zhrbená a obliekala som sa príšerne.No dnes už je so mna iný človek.Môj najväčší nedostatok považujem za prednosť a nehanbím sa za seba.Začala som veriť,že som niekto,kto nechce sedieť a ľutovať sa,ale ukázať svetu,že so slabosti sa dá urobiť prednosť.
mecenga 17. 09. 2011, 20:38

Ja mam 16 rokov v oktobri 17… a doteraz som nemal žiadnu frajerku,mam problém sa rozprávať s ludmi proste ja na sebe vidím že niesom normalny, v škole som toho roku bol takmer vyznamenaný no čo sa tyka komunikacie tak to je zo mnou velmi zle proste neviem o čom sa mám rozprávať s kamarátmi max. ako sa máš čo si robil cez víkend … ale rožširenejšiu temú proste sa my nedari rozvinúť proste niečo sa opítam a kamarat na to odpovie a zase je ticho a mne sa nechce stale davať otázky prečo sa niekedy aj ostatný nezapoja do témy aj ked dam hociaku inú na žiadnu sa nechitia.tak isto ani nechodím von pretože nemám si čo povedať ked ja by som velmi chcel isť s kamaratmi von prostne ja si to sám nedovolím, ja fakt neviem čo budem robiť v živote
mecenga 17. 09. 2011, 20:43

a ešte absolútne sa my vôbec nedarí biť medzi ľudmi biť nejaká autorita proste ja som pre osttných iba hnoj a moje slova su pre každého vietor aboslútne nič!!!!!!!!!!!!!!
pre MECENGA 04. 10. 2011, 15:09

Taký chlapi ako ty, bud to nikekam dotiahnu , alebo nie. Je to len na tebe, podla mna ťa tvoji kamaráti ignorujú zato, že máš lepšie výsledky v škole. Prirovnal by som to k určitej selekcii osobnosti.
Nieje to fér.
Ale verím tomu že práve táto skúsenosť ti pomôže byť viac sebavedomý a v budúcnosti si budeš lahšie raziť cestu za autoritou a uznaním. Vieš hovorí sa : Mladosť,pochabosť.
Nevzdávaj to !
Držím palce :-)
mecenga 08. 11. 2011, 21:28

Ahojte,už je to ovela lepšie spolužiaci aj kamarati ma začinaju mať radi a mame spoločnu reč som ovela štasnejši ako pred tím,a pekne vám ďakujem za vašu odpoveď. :-) Pekne sa majte,myslím ,že už túto stranku dnes mám na posledný krát otvorenú.. :-)
mecenga :-) 08. 11. 2011, 21:29

Ahojte,už je to ovela lepšie spolužiaci aj kamarati ma začinaju mať radi a mame spoločnu reč som ovela štasnejši ako pred tím,a pekne vám ďakujem za vašu odpoveď. :-) Pekne sa majte,myslím ,že už túto stranku dnes mám na posledný krát otvorenú.. :-)
zuzi 01. 01. 2012, 01:27

ahoj pred 4 rokmi bolo moje sebavedomie celkom vysoké,ale ako sme sa prestahovali na dom tak som spadla úplne dole,
Bývali sme pred tím v meste na činžiaku 20 rokov:
Nechala som tam všetkych priatelov,kamaratky a teraz mi strašne chýbaju,,,,aj ked sa stretávame,,vo vnutri duše cítim že som stratila všetko,zostala som uzavretá,stále si niečo vyčítam a najhoršie sa to prejavuje už aj v práci,málo komunikujem s ludmi,dokonca aj s manželom,
Miro Veselý 01. 01. 2012, 14:09

zuzi poznám manželov, ktorí si postavili dom za niekoľko miliónov blízko za Bratislavou. Ani za rok odkedy sa tam nasťahovali ho už predali a sú nazad vo vežiaku presne preto. Prázdno, clivo.
Lenka 03. 01. 2012, 02:31

Dobrý den,mám problém ako aj niektorí tu,mám 15 rokov a problém s komunikáciou. S kamarátmi, ktorých poznám dlho a osobne, komunikujem dobre ale napríklad so spolužiakmi sa mi ťažko rozpráva.. Niekedy to ide,ale musím mať dobrú náladu alebo sa posilniť kávou..Kôli tomuto ma v tiede velmi neoblubujú,nevšímajú si ma,možno ani nevedia že tam som,čo mi ešte viac pošlapuje sebavedomie… Tiež aj napr. pri nakupovaní,pri pokladni,hovorím si v hlave,že budem hovoriť nahlas a aj tak mi to nepomôže,šomrem popod nos.A tiež mi to zabranuje chodiť von s ludmi ktorých nepoznám lebo viem že sa zatnem a bude to trápne ticho… Ďakujem.
Miro Veselý 03. 01. 2012, 05:20

Lenka skúste zvýšiť prax. Dajte si úlohu, že denne oslovíte 10 ľudí. Choďte do mesta a náhodne sa pýtajte na nejakú vec okoloidúcich, alebo v obchode na tovar. Čím viac praxe získate, tým menej vám bude vzácne hovoriť a mal by odpadnúť strach. Zvážte zapísať sa do hereckého krúžku, čítajte niekomu nahlas knihy… Ak to nepomôže, poraďte sa s psychológom.
Ella 01. 02. 2012, 03:23

Ahoj … mám 24rokov a môj problém trvá už asi dva roky,od kedy mám nového priatela.Pred tým som bola stále usmievavá,optimistická,komunikátívna,no hlavne sebavedomá.Obklopovali ma ludia,ktoých som mala rada a ktorý mi to vedeli aj opätovať.Moje sebavedomie bolo na mieste,proste som bola šťastný človek.Zmenilo sa to v tej chvíli,ked sme spolu s priatelom začali bývať u svokrovcov(čo by zalúbená ženská nespravila pre svojho chlapa??).Ako čas plynul,tak som si postupne začala uvedomovať,že dievča z mesta na dedinu asi nepatrí.Odsudzovali ma,ako to preháňam s tým mojím sebavedomím,hlavne im vadil môj zdravý pohlad na život,kde aj žena nosí nohavice.Prečo by som mala čušať,ked sa mi niečo nepáči??,ako mi jazyk narástol a ako som bola sebavedomá a komunikatívna,tak som si zároveň svoj názor aj vyjadrila??!!Moje sebavedomie sa stratilo po roku a pol spolužitia na dedine u svokrovcov.Neustále výčitky z priatelovej strany,nepochopenie a hlavne podceňovanie mojej osoby(to mi dalo zabrať),,všetko,čo som povedala a spravila bolo zlé,ešte aj cudzie chyby boli neraz hodené na moje plecia!…A teraz??Trištvrte roka už bývame samí dvaja,v prenajatom bytíku,neklape to a som nešťastná.Jednoducho som to už neni JA!!!Komunikácia s priatelom a aj so známymy je na bode mrazu,moje sebavedomie je totálne pošliapané…nechodievam sa von baviť,vyhýbam sa ludom,s ktorými som fungovala každý deň,stále som nervozna,hanbím sa,neviem vyjadriť svoj názor a hodne som pribrala!Najprv som si to neuvedomovala,až mi pred nedávnom jedna moja dobrá kamarátka povedala,(po dlhom čase,pri posedení pri kávičke),že som strhaná,že som sa proste velmi zmenila,a pýtala sa ma: kde je tá stará dobrá Ella!!??,,Mala pravdu, neraz som sa pristihla pri tom,ako radšej sedím doma s nechuťou a zhováram sa sama so sebou!!Ale teraz to už viem,že som sa do seba uzatvorila,lebo mi to niekto povedal,jednoducho mi niekto pripomenul kým som bola… Dosť mi tým ublížili,pretože obnovili niečo nepríjemné z môjho detstva,,jednoducho mi znova zničili moje dlho budované sebavedomie …
Asi to bude trvať zase dlho,pokým sa zmôžem ešte na niečo nové,,dúfam,že sa raz vráti to moje lepšie Ja ,to moje pošliapané sebavedomie…… :-(
Miro Veselý 01. 02. 2012, 05:48

Ella aj keď niektorí známi autori tvrdia, že sebavedomie si určí človek sám, ja si myslím, že okolie dokáže napáchať veľa škody. Je dobré, že ste situáciu takto popísali, spravte z toho závery, pretože je možné, že vám niekto vo vašom okolí zámerne, alebo nevedomky ubližuje. Môže ísť aj o manipulatívnu osobnosť tam bývajú podobné prejavy. Skúste niekde v antikvariáte, alebo na internete zohnať knihu “Nenechte sebou manipulovat” Isabelle Nazare-Aga.