Sebazodpovednosť

To je slovo, ktoré presne popisuje postoje a správanie úspešného človeka. Ak chcete byť úspešní, musíte zodpovednosť za svoj život prevziať na seba. Všetko to, čo vás obklopuje, akí ste, čo máte, to je výsledok vašej práce, rozhodnutí, aktivít, či ignorácie. A je to len vaša vec.

Pre neúspešných je typické presúvanie zodpovednosti. Neúspešní ľudia ak s niečím nie sú spokojní, hľadajú vinníka. Niekoho, kto môže za to, že nie sú úspešní. Kto zodpovedá za to, že sa im nedarí.

Mám malý plat? Kde sú odbory? Mali by mi vyjednať lepšie podmienky.
Som tučný? Ale to preto, že ma všade ponúkajú koláčikmi.
Nič neviem? knihy sú drahé. (Hovorí človek, ktorý má na stene obrovský a drahý televízor, platí drahú káblovku…)

Hľadanie vinníka je časté aj vo vzťahoch. Asi ste už počuli niekoho, ako kričí „naštvali ste ma“. Aj to je len presúvanie zodpovednosti. V skutočnosti nás ľudia nenahnevajú. My sa nahneváme na nich. V momente, ak si uvedomíte tento rozdiel, môže to zmeniť vaše konanie.

Napríklad niekto dostane pokutu, pretože išiel bez cestovného lístka. A naštve sa, že prišiel revízor. Naštve sa na revízora – ale neprávom. Neskúma svoj prečin proti pravidlám hry. Skúma, prečo tam prišiel revízor.

Presúvanie zodpovednosti.

Dá sa často počuť aj vo formuláciách, akými popisujeme svoju túžbu dosiahnuť svoje ciele. Dnešná doba nám sugestívne a opakovane vytvára ilúziu, že o našom živote rozhodujú ľudia a situácie okolo nás. Nie my. Do chvíle, kým si budete myslieť, že váš život určujú vonkajšie udalosti, budete neúspešní. Ak sa totiž nebudete sami snažiť, tak celkom určite podľahnete tlaku okolia. A potom budete používať výhovorky, pomocou ktorých vysvetlíte, prečo ste nemohli uspieť. Niekedy si človek ani neuvedomí, že sa vyhovára. Započúvajte sa do bežných výrokov, ľudí, ktorí chcú schudnúť:

Neviem, či dokážem schudnúť.
Mal by som schudnúť.
Chcel by som schudnúť.
Budem sa snažiť schudnúť.
Poskúšam schudnúť…

Už vo formulácii týchto prianí je obsiahnuté, že sa nesplnia. Namiesto chudnutia si dosaďte čo len chcete. Ak niečo oznámite v podmienečnej forme tak už vopred oznamujete, že neuspejete. Už vopred si ponechávate otvorené zadné vrátka. Zverejňujete ďalšiu blamáž svojho života – toto by som chcel, ale… Ale aj tak z toho asi nič nebude. Načo ale potom mlátiť prázdnu slamu?

Často dávame vinu za neúspech okolnostiam. Druhým ľuďom, alebo „slabej vôli“. No naša vôľa nie je slabá. Je len práve zameraná na iné ciele. Máte pevnú vôľu zotrvať v zóne pohodlia. Nedostatočne pevná vôľa sa potom použije ako výhovorka.

Chcel by som prestať fajčiť, ale nemám pevnú vôľu.
Viem, že by som mal viac čítať, ale nevydržím.

Pravdivejšie a presnejšie by bolo povedať niečo takéto:

Rád by som bol nefajčiar, ale ešte viac mi vyhovuje byť fajčiarom.
Uznávam čítanie kníh, ale iné veci sú mi vždy prednejšie.
Rád by som schudol, ale ešte viac chcem jesť.
Chcel by som viac peňazí, ale nechce sa mi rozmýšľať ako na to.

V skutočnosti chcete buď dostať niečo zadarmo, alebo to nechcete vôbec. Ale takto náš svet nefunguje. Nič nie je zadarmo. Keby bolo, bola by tam taká tlačenica, že by bolo namáhavé dostať sa k tomu. A tým by to bolo za veľkú námahu a zas nie zadarmo.

Ak si premietnete svoju súčasnú životnú situáciu, ste v nej len svojím pričinením. Tam kde teraz ste, dostali ste sa s vašim súhlasom. Máte malý plat? Dohodli ste sa na takom plate. Súhlasili ste s tým, že budete vykonávať málo platenú prácu. Neučili ste sa, aby ste mohli vykonávať náročnejšie a lepšie platené povolanie. (Nepredpokladám, že máte príliš nízke IQ, to by ste nečítali takúto knihu).

Podobné je to s obezitou. Máte 100 kíl a nepáči sa vám to. Ale keď ste mali 95 kíl, tak vám to asi nevadilo. Súhlasili ste so svojou hmotnosťou, keď ste v noci dojedali klobásu.

Vy ste žili svoj život, robili rozhodnutia. Možno ste nechali rozhodovať iných, ale dovolili ste to, súhlasili ste s tým, že akceptujete ich rozhodnutia. Vzdali ste sa rozhodovania a to bolo vaše rozhodnutie.

Kým budete za čokoľvek obviňovať druhých, pokúšate sa na nich presunúť svoju vlastnú zodpovednosť. A tým sa vzdávate svojej moci riadiť svoj život. Chcete niečo dosiahnuť? Neskúmajte, čo bolo doteraz. Neprešetrujte, kto môže za to, že veci nie sú také, ako by ste chceli. Položte si prosté otázky:

Čo konkrétne som už spravil pre to, aby sa veci zmenili?
Čo môžem teraz spraviť, aby sa veci zlepšili?

Je až neuveriteľné, ako veľa neriešiteľných životných situácií sa pomocou takýchto otázok dostane obratom do celkom iného svetla.

Som tučný. Mohol som proti tomu niečo spraviť? Áno, o zdravej výžive píšu všade. Čo som spravil? Nič. Kto teda môže za to, že ja som tučný? Babka a jej mastné rezne? reklama na čipsy? Nie. Ja za to môžem. Priberal som dlhé roky. Videl som sa denne v zrkadle a akceptoval som, že to tak môže ostať ešte aj ďalší deň. Neprekážalo mi to až natoľko, aby som sa začal zaujímať, čo s tým spravím.
Fajčím cigarety a rád by som prestal. Môžem pre to niečo spraviť? Áno, zahodiť krabičku a viac si už nikdy nezapáliť. Spraví to fajčiar? Nie. Kto je zodpovedný za to, že fajčím? Výrobcovia? Trafika? Kamaráti? Reklama? Vláda, že nezakáže cigarety? Partia fajčiarov? Nie. Ja som za to zodpovedný. Ja si povoľujem vťahovať do pľúc dym aj keď viem, že to škodí zdraviu. Súhlasím s poškodzovaním môjho zdravia a potvrdzujem tento súhlas vždy, keď pofajčievam. Súhlasím s platením vysokej ceny za cigarety vždy, keď ich kupujem. Neprekáža mi, že ma ľudia vidia, ako toto všetko robím dobrovoľne.
Mám malý plat. Mohol som niečo proti tomu spraviť? Áno. Mohol som si zlepšiť kvalifikáciu. Alebo začať podnikať. Spravil som to? Nie, nechcelo sa mi. Kto môže za môj mizerný plat? Odbory? Vláda? Zamestnávateľ? Moje IQ? Ekonomická kríza? Nie. Ja. Nechcelo sa mi to riešiť.

Ak ste doteraz zvykli hľadať vinu vo svojom okolí, odporúčam vám, spravte si písomný zoznam niekoľkých svojich problémov.